Podľa prevedenia nosného systému môžeme batohy rozdeliť na:

• Batohy bez konštrukcie
  Najčastejšie ide o batohy menšieho objemu, ale občas sa objavujú aj väčšie batohy. Batohy tohoto typu majú iba minimálnu konštrukciu alebo žiadnu. Konštrukcia býva zameraná hlavne na odvetranie chrbátu, než na distribúciu hmotnosti. Výhodou týchto batohov je to, že sú ľahké, skladné a relatívne lacné. Nie sú však určené na nosenie ťažších nákladov a na dlhšie pochody.
• Krosná
  Sú určené na nosenie veľmi ťažkých nákladov, pretože majú pevnú konštrukciu, ktorá dokonale zabezpečuje rozloženie hmotnosti nákladu. Ich nosný systém sa dá veľmi efektívne vyladiť podľa hmotnosti nákladu. Majú veľký objem. Hlavnou nevýhodou je, že krosná sú menej stabilné v teréne, sú široké a ťažkopádne.

• Batohy s konštrukciou
  Sú najvhodnejšie pre pobyt v prírode, ide o typy batohov vybavených vnútornou konštrukciou. Ich výhodou je, že umožňujú lepšie spojenie nosiča s batohom, sú vhodné aj do náročného terénu, pretože neobmedzujú pohyblivosť a ne sú zbytočne široké.
  Pri výbere batohu si treba uvedomiť, že záťaž do 20kg je schopný komfortne odniesť na Vašom chrbte takmer akýkoľvek batoh s nosným systémom a konštrukciou. Preto ak nenosíte ťažšie náklady, nemá zmysel investovať do drahých superodolných expedičných batohov. Batohy s konštrukciou sa skladajú z tela batohu, konštrukcie, ktorá preberá a sústreďuje hmotnosť nákladu do nosného systému, bedrového pása a nosných popruhov, ktoré zabezpečujú pripojenie batohu k telu človeka.

Popis batohu:

Varič
Je celkom užitočná vec, na miestach, kde sa dá ťažko rozložiť oheň (CHKO, národné parky...), prípadne pri krátkych zastávkach, kedy žalúdok zatúži po niečom teplom.

Variče môžeme rozdeliť podľa druhu použitého paliva na:

• Variče na tekuté palivá (benzín, lieh, petrolej)
• Variče na tuhé palivá (pevný lieh, drievka, drevené uhlie...)
• Plynové variče (tie sa svojím spôsobom dajú zaradiť medzi variče na tekuté palivá, pretože ako palivo sa používa skvapalnená plynová zmes propán-butánu)

Pri výbere variča je potrebné dobre zvážiť, na čo a v akých podmienkach chcete varič používať.

Najbežnejšie sú variče plynové. Pri výbere plynového variča je potrebné venovať pozornosť spojeniu bomby (kartuše) s horákom. Nie každý horák sa dá upevniť na akúkoľvek bombu. Existujú tri typy spojenia horáku s kartušou.

1. Závitom, kedy horák naskrutkujete na kartušu. Toto je najbežnejšie a zrejme aj najoptimálnejšie riešenie. Výhodou je rýchla montáž a demontáž. Varič zaberie menej miesta, pretože môžete zvlášť uložiť horák a zvlášť kartušu. Jediné nebezpečie je strhnutie závitu pri necitlivom skrutkovaní.
2. Bezventilové, takzvané napichovacie. Pri tomto spojení prerazíte kartušu hrotom horáku a vznikne tak jeden pevný celok bomba - horák, ktorý sa dá rozpojiť až po vyhorení všetkého plynu z kartuše. Zrejmou nevýhodou je práve táto nerozpojiteľnosť a pri nešikovnom napichnutí kartuše aj možný únik plynu.
3. xxxxxx

Nie je však nad to keď si niečo uvaríte priamo nad ohňom (len ten začadený ešus).

Spací vak
Je najdôležitejšou súčasťou výzbroje, pri akciách spojených s prenocovaním v prírode. Hlavnou funkciou spacieho vaku je tepelná izolácia. Spacák je vlastne veľká termoska, žiadne teplo telu nepridáva, iba ho izoluje od okolitého prostredia. Udržiava teplé telo teplým a studené studeným, preto podchladené osoby musia byť uložené do vyhriateho spacáku.
Spací vak musí byť dostatočne telpý a pohodlný.

Bežne je teplota spacích vakov udavaná troma hodnotami.

• Prvá uvádzaná teplota je horná hranica tepelného komfortu. Pri jej prekročení Vám bude v spacom vaku enormne teplo.
• Druhá uvádzaná teplota je dolná hranica tepelného komfortu, teda teplota, pri ktorej sa oblečený človek v spacáku pohodlne a nerušene vyspí.
• Tretia hodnota udáva minimálnu extrémnu teplotu, pri tejto teplote spací vak chráni telo iba pred jeho poškodením chladom. To znamená, že o kľudnom spánku a pohodlí nemôže byť reč. Neustále sa budete budiť chladom.

Poťahový materiál:
Pri výbere spacieho vaku je dôležitý aj použitý poťahový materiál. Použité materiály majú mať malú plošnú hmotnosť a dostatočnú hustotu, aby neprenikali časti tepelnej izolačnej náplne. Vonkajší obal musí byť dostatočne vodoodpudivý a priedušný, hlavne vnútorný obal. Ako poťahové materiály sa najčastejšie používajú rôzne polyamidové mikrovláknové tkaniny (PAD, PES), prípadne kvalitnejší Pertex alebo Silz Micro.

Skladovanie a ošetrovanie:
Neskladujte spací vak zbalený v obale. Odporúča sa spací vak zavesiť rozbalený do skrine, alebo aspoň ho skladovať volne skrútený. Ošetrovanie spacieho vaku je veľmi jednoduché. Počas akcie sa snažte spacák sušiť pokiaľ to ide a po návrate ho doma riadne vyvetrajte a dosušte. Spací vak perte iba v nevyhnutnom prípade (pranie spacáku neprospieva a hlavne nie pokiaľ ide o perový.) vo vode o maximálnej teplote 30°C. Najlepšie je ručné pranie, ale dá sa prať aj v automatickej práčke s veľkým bubnom pri programe na pranie vlny. Po vypraní je potrebné spacák niekoľko krát riadne vyplákať a nechať vysušiť najlepšie vo vodorovnej polohe. Perový spací vak schne aj niekoľko dní.

Izolačná podložka (karimatka)
Používa sa na odizolovanie spacieho vaku od priameho styku zo zemou.
Názov karimatka vznikol podľa jednej z prvých podložiek "Karrimate" od firmy Karrimor.
Počas teplého leta sa bez izolačnej podložky obídete, avšak počas chladnejších dní je spanie bez izolačnej podložky hazard zo zdravím. Dnes je v ponuke trhu celý rad rôznych izolačných podložiek a je iba na Vás pre ktorý typ sa rozhodnete.
U všetkých týchto podložiek je tepelná izolácia zaistená vzduchom, uzavretým vo vnútri podložky. Vzduch je uzatvorený v malých póroch penových materiálov alebo vzduchových komorách nafukovacích matracov. Ako vidieť, základným údajom udávajúcim schopnosť tepelnej izolácie je druh materiálu a jeho hrúbka. Bežne sa hrúbka izolačných podložiek pohybuje od 3 mm do niekoľkých centimetrov. Máte teda na výber medzi tenkou, ľahkou a malou hliníkovou podložkou, ktorá chráni spacák skôr pred špinou a vlhkom než pred chladom a celým radom klasických karimatiek z penových materiálov, ktorých hrúbka sa pohybuje medzi 5 mm až 12 mm.
Izolačné podložky z penových materiálov sú lacné a nenáročné na údržbu. Niekoľko dier im neuberie z izolačnej schopnosti, pokiaľ neprídu do styku s vodou. Menej kvalitné penové materiály (väčšinou na báze polyetylénu - PE) majú dosť veľkú nasiakavosť vody, preto sa kvalitné podložky vyrábajú z iných materiálov, ktoré majú menšie a lepšie uzavreté póry napríklad etylvinylacetátu (EVA). Podložky vyrábané z etylvinylacetátu majú menšiu nasiakavosť vody ako podložky vyrobené z polyetylénu.

Základné rozdelenie izolačných podložiek:

• Tenká podložka s hliníkovou fóliou (Alumatka)
  Je vhodná iba na leto prípadne vďaka svojej nízkej hmotnosti a malým rozmerom ako rezerva pre prípad núdzového bivaku. Izolačná schopnosť tohoto typu karimatky nie je vysoká a navyše vôbec nevyrovnáva nerovnosti terénu.
• Podložky z penovej hmoty z otvorenou štruktúrou póprov
  Ide o rôzne molitanové lehátka, ktoré sa na prenocovanie v prírode nehodia, pretože vďaka otvoreným pórom majú veľkú nasiakavosť vody. Navyše majú malú izolačnú schopnosť vzhľadom ku ich hrúbke.
• Podložku z pórovitej penovej hmoty
  Sú najbežnejšie a najrozšírenejšie. Sú ľahké, ľahko sa balia. Líšia sa svojou hrúbkou (6 mm 8mm 10mm 13 mm), sú rôzne široké (50-60 cm), môžu byť jednovrstvové alebo dvojvrstvové. Pri dvojvrstvových podložkách je jedna vrstva odolnejšia voči kameňom a druhá je určená na spanie. Klasické karimatky sú vyrábané najčastejšie zo zosilneného polyetylénu z uzavretou bunkovou štruktúrou.
• Nafukovacie podložky
  Nevýhodou týchto podložiek je, že sa pracne nafukujú a vyfukujú. Pri netesnosti materiálu alebo ventilu vzduch uniká a podložka stráca svoju izolačnú schopnosť.
  Medzi ponúkanými výrobkami je lepšie voliť podložky z niekoľkými komorami, aby sa pri prepichnutí jednej komory ešte zachovala izolačná schopnosť. Podložka musí byť dostatočne mechanicky odolná a musí znášať aj nízke teploty. Absolútne nevhodné sú nafukovacie podložky vyrobené z PVC.
• Samonafukovacie podložky
  Patria medzi najlepšie ale aj najdrahšie. Tieto podložky sú vyrábané z ľahkej penovej hmoty z otvorenými pórami, ktorá je uzavretá do vzduchotesného obalu. Obal sa najčastejšie vyrába z prevrstveného nylonu alebo polyesteru. Povrch je pevný a odolný, švy sú prevedené zvarovaním a obidva materiály (pena aj nylon) sú svojimi povrchmi spojené dokopy. Toto laminovanie je dôležité, pretože pokiaľ nie je vnútrajšok zalaminovaný s obalom, tak sa podložka preľahne a stratí svoje tepelnoizolačné vlastnosti. V jednom rohu podložky sa nachádza ventil, po ktorého otvorení pena začne nasávať vzduch a tým sa rozpína. Toto nafuknutie však nie je okamžité a podložke treba dat čas. Dobre je po samonafúknutí podložku ešte doplniť niekoľkými fúknutiami.
  Samonafukovacie podložky sa skladujú v rozloženej polohe a s otvoreným ventilom, čo umožňuje odparovanie vlhkosti, ktorá sa pri dofúkavaní ústami do podložky dostáva.

Karimatky sú zdravotne nezávadné, čistia sa vlažnou vodou s použitím bežných čistiacich prostriedkov.

Stanový dielec (celta)

Použitie stanového dielca je veľmi široké a všestranné.

Najbežnejšie sa stanový dielec používa na zhotovenie:

• pršiplášťa z kapucňou, použitím sťahovacieho povrazu.
• nosítiek pre raneného
• prístreškov rôznych typov
• stanu ihlanu zo základňou 2x2 metre a výške približne 145 cm pri použití dvoch dielcov.
• stanu "áčka" zo základňou 2x4 metre a výške 145 cm použitím štyroch dielcov

Príklady použitia stanového dielca:

Obuv
Topánky sú najdôležitejšou súčasťou výstroja. Môžete mať kvalitný batoh, spacák ale keď vám nesedia topánky, tak máte pokazenú celú akciu (otlaky a ubolené nohy nie sú nič príjemné, tak isto aj mokro v topánkach vie nahnevať a znepríjemniť akciu). Preto je výberu topánok potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hlavné požiadavky na kvalitnú obuv sú nepremokavosť, odolnosť proti mechanickému opotrebovaniu, dobrý kontakt podrážky s terénom a hmotnosť. V dnešnej dobe je v outdoorových obchodoch veľký výber topánok určených na rôzne druhy turistiky a do rôzne náročného terénu. Moderné topánky sa vyrábajú s rôznych materiálov (koža, syntetické tkaniny, plasty a ich kombináciou). Rozhodne nie sú vhodné rôzne tenisky, plátenky, nízke botasky a pod. Topánka má fixovať nohy aj v členkoch, preto sa pri výbere treba orientovať na topánky typu vibramiek a pohoriek siahajúcich nad členky.

Pri výbere topánok si treba uvedomiť na aký účel a ako často budete obuv používať. Ľahká a pohodlná topánka je do ťažkého terénu nevhodná a nestabilná. Naopak ak sa budete pohybovať iba po vyšliapaných chodníkoch a s ľahkým batohom je zbytočné kupovať obuv do náročného skalnatého terénu. Ak budete obuv používať aj v zimnom období, je dobré sa poohliadnuť po zateplených topánkach. Pri skúšaní topánok si skúšajte obidve topánky a skúšajte ich na ponožku, ktorú budete ku topánkam používať (ide hlavne o hrúbku ponožky najlepšie sú hrubé vlnené, lebo dobre sajú pot). Ak máte nezašnúrované topánky obuté nesmú vás nikde tlačiť. Po posunutí nohy tak, aby sa prsty dotýkali špičky bez deformácie musí byť medzi pätou (nie achilovkou!) a vnútrajškom topánky medzera na jeden až jeden a pol prsta. Ak je táto podmienka splnená, tak topánky zašnurujte a utiahnite hlavne okolo priehlavku a členku. Potom sa niekoľko krát prejdite. Venujte pozornosť hlavne tomu, či vás topánka netlačí pri špičke a na bokoch (teda dôležitá je aj šírka topánky). Samozrejme topánka musí dobre fixovať nohu, noha v nej nesmie lietať ale ani nesmie príliš stláčať priehlavok. Pri pokľaku nesmie jazyk vybočovať do strán a tlačiť. Netreba zabúdať na to, že pri dlhšom pochode sa noha málinko zväčší.

Údržba topánok: Základným krokom správnej údržby je pravidelné čistenie. Po použití preto opláchnite vodou blato a nečistoty.

Poznámka: Pokračovanie v článku " Zálesácka abeceda II."