Len tak si sedieť pri ohni, poťahovať z cigaretky, popíjať horúci čaj a preberať témy minulé, súčasné i budúce, zaspievať si nejakú tú svoju obľúbenú trampskú pieseň . Popritom počúvať rytmický zvuk kvapiek padajúcich z nádherných cencúľov priamo do predpripravených ešusov a v pozadí hukot víchrice rozbíjajúcej si hlavičku medzi zimou praskajúcimi stromami... Čo viac si človek môže priať v decembrový podvečer?

Tak ako si kamaráti Palyno, Kepo a Kiďo vybrali náročnú trasu na Orliu prť, tak aj Dědek, Heňa a Radka sa zúčastnili na nie menej náročnej akcii „ Pieninského pochodu dobrej nálady“. O tom, že pochod bol náročný, svedčí aj fakt, že na trase dlhej približne 9 km bolo naplánovaných a precízne dodržiavaných 9, slovom deväť zastávok, aby u účastníkov pochodu nedošlo k dehydratácii organizmu. (S uznaním musím dodať, že nedošlo).

Ako obvykle sa väčšia časť osady (Kiďo, Kepo, Janka, Našta, Jacky a hlavne Dědek) vybrala pozrieť na Skalu. Zobrali sme deti, občerstvenie a v piatok nasadli na vlak. Poniektorí skôr, iní neskôr. Pod Orechom sme sa potúžili a začali šliapať. Počasie nám prialo, takže cesta ubehla rýchlo.